Stlačiť vypínač či zapnúť rýchlovarnú kanvicu je pre nás dnes úplne bežné. Elektrina je výdobytkom modernej doby, málokto však tuší, čo všetko sa za týmto fyzikálnym javom ukrýva. Kto ju objavil a ako dlho ju ľudstvo využíva?
Gréci netušili, čo objavili
Prvé počiatky elektrickej energie siahajú približne do obdobia 600 rokov pred Kristom. Vtedy známy filozof, matematik a astronóm Táles z Milétu pozoroval zaujímavý úkaz. Keď trel kúsok jantáru o zvieraciu srsť či suchú handru, dokázal priťahovať ľahké predmety ako slamu alebo perie. Pre gréckeho filozofa išlo o novú, doposiaľ nevídanú silu. Jav nevedel pomenovať ani vysvetliť. Dnes už vieme, že išlo o statickú elektrinu, a podobný princíp môžeme pozorovať napríklad pri trení balóna o vlasy.
Tálesovmu objavu sa však neprikladala veľká váha a pojem elektrina po prvýkrát vyslovil až približne o 2 200 rokov neskôr anglický fyzik William Gilbert. Nasledovalo obdobie pokusov, vedci sa predbiehali, dopĺňali už odhalené poznatky a prichádzali s revolučnými objavmi.
Mŕtva žaba sa hýbe
Jedným z najzaujímavejších bol náhodný experiment talianskeho doktora Luigiho Galvaniho v roku 1771. Zistil, že telo mŕtvej žaby sa môže hýbať. Ako? Pitvalo sa na pozinkovanom plechu, a keď sa Galvani dotkol skalpelom žabieho stehienka, medzi dvoma kovmi prebehol elektrický impulz, ktorého výsledkom bol kŕčovitý pohyb. Pravý význam tejto záhady však objasnil až známy fyzik Alessandro Volta.
Búrka a šarkan
Zaujal aj pokus Benjamina Franklina z polovice 18. storočia. Americký objaviteľ priviazal na šnúru od šarkana malý kľúčik a vypustil ho do búrkového mračna. Pozoroval, čo sa bude diať. Kľúč bol vodivý, takže o chvíľu doň udrel blesk. Tak znie aspoň najčastejšia verzia, vedci však tvrdia, že išlo skôr o elektrický výboj z okolitého prostredia. Ten prešiel cez šnúru šarkana až do Franklinovho zápästia a vedec tak dokázal prítomnosť elektrickej energie počas búrky. Podarilo sa mu vynájsť aj bleskozvod.
Revolučná žiarovka
Elektrina vo forme, v akej ju poznáme dnes, však vôbec nebola objavená až tak dávno. V roku 1879 vynašiel Thomas Alva Edison žiarovku, čo môžeme pokladať za obrovský prelom v moderných dejinách ľudstva. Pár rokov nato uviedol v New Yorku do praxe prvú elektráreň vyrábajúcu jednosmerný elektrický prúd. Koncom 19. storočia začali vznikať aj prvé elektrárne na území Slovenska a história Stredoslovenských elektrární sa začala písať už 100 rokov dozadu.
Vojna prúdov
Najväčším Edisonovým rivalom bol Nikola Tesla, ktorý v rovnakom období objavil striedavý elektrický prúd. Srbský vynálezca tak umožnil druhú priemyselnú revolúciu. Vynašiel, mimochodom, aj rádio a bezdrôtovú telekomunikáciu. Ich vzájomné vedecké zápasenie poznáme z dejín aj ako „vojnu prúdov“.
Dokázala posunúť čas
Elektrina sa postupom času stala natoľko dôležitou komoditou, že kvôli nej počas prvej svetovej vojny dokonca zmenili čas. Chceli totiž ušetriť energiu, ktorá potrebnú na večerné osvetlenie. Uhorsko bolo medzi prvými krajinami, ktoré ho zaviedli v roku 1916. Na striedanie časov sú v súčasnosti aj medzi odborníkmi rôzne názory. Isté je, že napríklad na svietenie miniete dnes vďaka LED žiarovkám až o 90 % energie na svietenie menej ako kedysi.
Elektrina vracia život
Naše srdce denne zvládne okolo 100 000 úderov. Jeho sťahy pritom vyvolávajú elektrické impulzy, ktoré sa tvoria v špecializovanom zhluku buniek v pravej predsieni nášho srdca. Tento fakt využíva aj elektrokardiogram známy ako EKG, ktorý zaznamenáva činnosť srdcového svalu.
Práve vďaka elektrickému výboju tiež dokážeme rozbehnúť zastavené srdce. Do 50. rokov minulého storočia sa však defibrilácia využívala len počas operácie pri otvorenom hrudníku. Na vývoji nových technológií pracovali rôzni lekári a vedci a nezaostávalo ani vtedajšie Československo. Defibrilátor vyrábaný v Starej Turej dokonca získal cenu Grand Prix na svetovej výstave Expo 1958.
Slnko ako zdroj energie
Vedeli ste, že za hodinu a pol dopadne na Zem toľko slnečnej energie, že by vystačila celému svetu na rok? Práve slnko je jedným z najdostupnejších zdrojov elektrickej energie. Fotovoltické články sa po prvýkrát použili v roku 1958 na výrobu energie v kozmických programoch financovaných americkou NASA.
Dnes môžete mať malú slnečnú elektráreň doma aj vy, a to vďaka fotovoltickým panelom od SSE. Ako zdroj elektrickej energie ich využijete na prevádzku spotrebičov, ohrev teplej vody, ale aj na podporu vykurovania. Teraz máte navyše šancu získať na ich inštaláciu dotáciu 1 500 alebo v prípade solárnych kolektorov na ohrev vody 1 750 eur. Slovenská inovačná a energetická agentúra totiž opätovne spustila projekt Zelená domácnostiam II.
Kvalifikovaní SSE špecialisti vám radi poradia a pripravia riešenie priamo na mieru. SSE poskytuje komplexný servis od podania žiadosti, vybavenia administratívnych náležitostí spojených s dotáciou i odbornú pomoc s technickou realizáciou. Fotovoltické panely môžete teraz financovať aj na splátky so SSE (po odčítaní štátnej dotácie) už od 90 eur mesačne, v prípade solárnych panelov je mesačná splátka ešte nižšia – len 42 eur.
ZISTITE VIAC O VÝHODÁCH PROJEKTU ZELENÁ DOMÁCNOSTIAM
O spoločnosti ÚVOD
Prečo si vybrať SSE
